sobota, august 24, 2019

Laco Kraus

Laco Kraus, 70+
Slovenský kameraman Laco Kraus je Bratislavčan (spomínal ho aj Julo Satinský vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice).  Vyštudoval FAMU v Prahe. Výrazne ovplyvnil domácu filmovú aj televíznu tvorbu. Nakrúcal tiež celovečerné filmy a aj jeho pričinením vznikli také klenoty ako napríklad Južná pošta, Sedím na konári a je mi dobre, Najatý klaun, Let asfaltového holuba... Známy je seriál Bambuľkine dobrodružstvá a kto by nepoznal Útek zo zlatej krajiny... Počas svojej kariéry spolupracoval s vyše sto režisérmi. Pätnásť rokov sa venoval svetelnému dizajnu v divadle SND a v ďaľších

divadlách na Slovensku. Pôsobil aj ako pedagóg v Zlíne a na VŠMU v Bratislave. Za svoju umeleckú tvorbu získal vari všetky ceny, ktoré sa udeľujú kameramanom: Cenu Litfondu, ceny ústredných riaditeľov televízií, cenu Československého filmu, cenu Televíznej a filmovej akadémie aj hlavnú cenu IGRIC... Tým posledným je štátne vyznamenanie Cena ministra kultúry za rok 2013 v oblastiach profesionálneho umenia za dlhoročný osobnostný tvorivý prínos k rozvoju obrazovej štylizácie a vizuálneho umenia v slovenskej televíznej a filmovej tvorbe. Je stále aktívny, tento rok dokončil ako režisér televízny triptych o pltníkoch troch riek. 

 
 "Najatý klaun" s Petrom Čepkom
(réžia S.Párnický 1981)
  •  Ako si sa dostal ku kamere?

Od detstva ma zaujímal film. Vyrastal som v centre Bratislavy. Kino Liga bolo blízko, premietalo dobré filmy a ja som na nich nesmel chýbať, tam som bol „odchovaný“. Ako mladý chlapec som sa hľadal. V SĽUKu potrebovali tanečníkov a ja som absolvoval konkurz. Vybrali ma. V roku 1960 som tancoval profesionálne. Po roku som odišiel pracovať do filmových laboratórií na Kolibe a odtiaľ som nastúpil do Československej televízie v Bratislave.  Ale už v roku 1962 ma prijali na FAMU v Prahe. A tam nastal rozhodujúci zlom, bolo to najsilnejšie obdobie v mojom živote. 

   
"Obhorený strom" s Ankou Javorkovou
(r. I.Teren 1978)
 "Prekliaty služobník lásky"
(filmované v maďarskom Komárome)

 

  •  V akom zmysle bolo najsilnejšie?

To bola vtedy absolútna konjunktúra a renesancia všetkých zložiek umenia – televízneho, filmového, divadelného, speváckeho, výtvarného... V tej dobe sa formovalo české avantgardné divadlo, kabaretná scéna i československá nová vlna. Tam som nasal vďaka špičkovým pedagógom-umelcom obrovské množstvo vedomostí a poznatkov. Šéfovia katedry kamery boli nesmrteľné mená filmového umenia: Ján Šmok, Ján Kališ, Václav Hanuš, prof. Brouček, prof. J. Kučera, Formanov kameraman Miro Ondříček, prof. Kundera, prof. Otakar Vávra a rektor A.M. Brousil a ďalší rektor Ilja Bojanovský. V tom období sa na základe takýchto osobností formovala nová vlna pojatia  filmu najmä v Československu, Poľsku, Francúzsku aj Anglicku. Nastala explózia kvalitnej kultúry. Mohol som chodiť do vynikajúcich divadiel – do Vinohradského, do Rokoka, do Semafóru, do Národného... Získaval som skúsenosti, vedomosti a energiu. Mal som šťastie, že som mohol spolupracovať s jedným géniom – profesorom Josefom Svobodom, ktorý vymyslel Laternu Magiku v Prahe. 

   
 "Šípková ruženka" s režisérom Stanom
Párnickým (r.1989)
 "Sedím na konári a je mi dobre".
  •  Dostal si priestor tie vedomosti aj využiť?

Už počas štúdia bola moja pozornosť venovaná praxi. Ja som ju získaval na Barrandove, ale aj na Kolibe u Vinca Rosinca, Viktora Svobodu, Tibora Biatha... Do Československej televízie (ČST) v Bratislave som nastúpil v roku 1961. Po absolvovaní FAMU som sa v roku 1967 vrátil do ČST. V nej som pôsobil 42 rokov. Tam som sa mohol plne realizovať samostatne tvorivou prácou. Prešiel som športovými prenosmi, folklórnymi a džezovými programami, opernou aj populárnou hudbou (napríklad Bratislavskou lýrou), zábavnými programami, Silvestrami... A mojim vrcholom bolo až 450 inscenácií a 30 televíznych videofilmov. 

  • Neuveriteľné čísla...

Keď sme prišli z FAMU, chceli sme experimentovať. Naša generácia radikálne zmenila dramaturgiu televíznych inscenácií a programov a priniesla nový, subjektívny pocit vnímania príbehu. V tomto slobodnom období sme hľadali nové spôsoby vyjadrovania. Bolo to ovplyvnené evolúciou filmových vĺn v Európe (najmä vo Francúzsku, v Poľsku aj v Československu). Nechceli sme televízne inscenácie nakrúcať v umelom priestore televízneho štúdia, brali sme obrovské televízne kamery do reálneho prostredia. Točili sme na filmový negatív, ktorý dokázal zobraziť realitu veľmi kontrastne a autenticky. Vyrážali sme do exteriérov. A zasa naopak, bol som prvým kameramanom v Československu, ktorý prišiel s ručnou kamerou do televízneho štúdia. Na tú dobu to bola revolúcia.  

  • Veľkú odozvu mali bratislavské televízne pondelky, na ktoré s nostalgiou spomínajú a českí pamätníci...

Bolo to tvorivé obdobie, kedy ČST vyrobila viac a lepších filmov ako Koliba. Samozrejme, aj vďaka vzájomnej spolupráci a koprodukcii. A samozrejme aj veľký zásah do televíznej štruktúry legendárnych bratislavských televíznych pondelkov!!! Bola to vtedy zhodou okolností aj symbióza skvelej hereckej generácie s tvorivými profesionálnymi tímami. 

   
 "Sedím na konári a je mi dobre" s režisérom
Jurajom Jakubiskom (1988)
 S Jurajom Jakubiskom
  •  Ale nebola len televízia. Vtedy sa krútili filmy aj na Kolibe a ty si bol pri tom.

Aj na to sa dobre spomína. Od konca osemdesiatych rokov som stál za kamerou pri 7 celovečerných filmoch, z toho 5 bolo medzinárodných koprodukcií. Aj tam som mohol využiť môj vzťah k svetlu... 

   
 Hlavný kameraman Laco Kraus v akcii.  Filmovačka "Južnej pošty" (réžia S.Párnický 1987)
  •  Čo je to vzťah k svetlu? Ako ho vnímaš?

Od mladosti som miloval výtvarné umenie (Francúzske, Španielske, Anglické...). Tak ako dokázali maliarski majstri zachytiť svetlo v obrazoch, aj dominanciou môjho záujmu v profesionálnom živote bolo svetlo. Ono je filozofiou výrazových prostriedkov kameramana. Príbeh, charaktery, napätie, atmosféra... Jeden z velikánov filmu, Bergmanov kameraman Sven Nykvist napísal bravúrnu knihu: „Moja úcta k svetlu“. To je aj moje osobné vyznanie. Samozrejme, so svetlom súvisia arzenály kameramana – negatívna surovina, arzenál osvetľovacích telies a v neposlednom rade farebné filtre.  

  • Aká je práca kameramana?

Kameraman je ako brankár. Keď brankár dostane gól... Čo kameraman pustí cez objektív je výsledok celého pracovného štábu. Profesia kameramana je náročná. Je zodpovedná a ťažká nielen po psychickej a profesionálnej stránke, ale aj fyzickej. Treba čeliť rôznym zmenám počasia v teréne – veľké horúčavy, dlhý pobyt na slnku, naopak silné mrazy, vlhkosť, vietor a v neposlednom rade práca s ručnou kamerou, ktorá nie je najľahšia. Z toho neraz pramenia zdravotné problémy. Mňa v poslednom čase trošku trápi chrbtica.  

  • Také skúsenosti je škoda nechať si len pre seba.

Ako pedagóg som pôsobil 5 rokov na Vysokej škole filmovej v moravskom Zlíne a 6 rokov na VŠMU v Bratislave. 

  • Čo pre teba znamenal Divadelný klub na Leningradskej  ulici?

Vtedy to bol človečenský dotyk s ľuďmi z fachu. Bola to oáza profesionálnej a osobnej komunity. Dnes je to len nostalgia. Dohrá sa, dorobí sa robota a ide sa domov... Ľudia sú odcudzení – v spoločnosti, v športe aj v kultúre. To pozitívne, čo sme v minulosti všetci zažívali dnes absentuje. 

  • Aké hobby môže mať hlavný kameraman?

Od detstva ma bavil šport. Šport vo všeobecnosti. Ja som sa však špecializoval na jazdu na koni, na lyžovanie a na tenis. Ešte dnes týmto športom holdujem, no predsa len menej intenzívne, lebo, ako som spomenul, kameramana v zrelom veku môže limitovať zdravie. Kedysi som v jazde na koni občas aj zaskakoval za hercov. Keď bolo treba rýchlu jazdu, dal som si kostým herca a môj kameraman ma nakrúcal. Obľuboval som tie divokejšie scény. 

  • Čo teraz? Vari si nezavesil kameru na klinec?

Robota ma stále baví. Ako režisér mám za sebou čerstvý televízny triptych s názvom Len rieka nestarne. Ten názov je podľa Seifertovej básne. Je to dokumentárny cyklus o kompách a prievozníkoch na Váhu, Hrone a Dunajci. 

Ďakujeme za rozhovor. Prajeme ti pevné zdravie, aby si si mohol užívať svoje koníčky a ešte veľa umeleckých zážitkov.

Zhováral sa Rasťo Nakládal 

Zobrazené 2332 krát Naposledy zmenené piatok, 26 december 2014 16:48
Pre písanie komentárov sa prihláste